Palace Corte dei Tusci

• Toskánsko ako harmonický kraj vína, mora a umeleckých skvostov
• mnohotvárne pláže Ligurského a Tyrhénskeho mora na celom pobreží Toskánska
• neopakovateľná krajina toskánskeho vnútrozemia, kde sa zastavil čas
• stredoveké vidiecke statky s nedoviditeľnými zvlnenými vinicami
• historické mestá s množstvom pamiatok svetového významu
• Florencia, kolíska talianskej renesancie lákajúca státisíce turistov
• svetoznáma šikmá veža na Campo dei Miracoli (námestia Zázrakov) v Pise
• legendárna Siena s námestím Piazza del Campo v tvare lastúry
• unikátne stredoveké mestečká, ako Boccacciovo Certaldo či San Gimignano
• početné rodinné farmy s chutnými vínami, syrmi a ďalšími lokálnymi produktami vo vnútrozemí, na pobreží naopak vynikajúce ryby a ďalšie dary mora

Taliansky región Toscana (Toskánsko) je kraj preslávený umeleckými skvostami, unikátnou históriou, lahodným vínom, vysokou gastronómiou a nesmierne pôsobivými krajinnými scenériami. Mestá plné renesančných pokladov boli často založené už v etruských alebo rímskych dobách, prekrásne paláce svedčia o nesmiernom bohatstve tohto kraja, stredoveké radnice potom ukazujú na tunajšiu pradávnu tradíciu demokracie a samosprávy. Renesancia ako kultúrny a historický smer vznikla na konci 14. storočia práve v Toskánsku, menovite vo Florencii, v duchu návratu k antickým umeleckým a humanistickým tradíciám, čím predznamenala koniec obdobia stredoveku a nástup novoveku.

Nikto z tých, ktorí zavítajú do tohto kraja, by nemal vynechať miesto zrodu renesancie ako historického fenoménu a míľniku, a navštíviť preto metropolu Toskánska Florenciu (Firenze), dodnes lákajúcu státisíce turistov svojou galériou Uffizi s najväčšou kolekciou talianskeho renesančného umenia, pôvabným mostom Ponte Vecchio cez rieku Arno s obchodíkmi zlatníkov, dómom s baptistériom, gotickým kostolom Santa Croce, sochami Michelangela alebo Celliniho a ďalšími pamiatkami svetového významu.

Ochutnajte však aj malebný toskánsky vidiek so stredovekými statkami s nedozernými vinicami (najznámejšie sú červené vína Chianti a Brunello di Montalcino, z bielych potom Vernaccia di San Gimignano) a snažte sa precítiť atmosféru unikátnych malých stredovekých mestečiek, ako je potrebné Boccacciovo Certaldo alebo San Gimignano, ježiaci sa do ďaleka hranatými vežami tamojších stredovekých palácov. Málokde v Európe je agroturistika tak atraktívna ako práve v Toskánsku - ocitnete sa tak na niektorom z mnohých tunajších statkov, odkiaľ niet na obzore možné uvidieť žiadny výdobytok našej civilizácie, ľahko prepadnete ilúzii cestovania späť časom.

Toskánsko je zároveň krajom nesmierne geograficky členitým, veď pod vrcholkami Apenín neďaleko od Florencie sa až do apríla lyžuje, zatiaľ čo na len hodinu jazdy vzdialenom pobreží Tyrhénskeho mora sa dá už v rovnakom čase oddávať slneniu v teplých slnečných lúčoch pod palmami.

Pokiaľ Vás návšteva Toskánska naladí k jeho hlbšiemu preskúmavaniu, potom vedzte, že celý kraj je jedinečnou pokladnicou architektonických a umeleckých skvostov, či už návštevou mesta Lucca s historickým centrom ohraničeným starovekými hradbami, Pisu, ktoré dokázala v stredoveku využiť ciest do zámoria k obohateniu ako mestskej pokladnice, tak aj architektúry, čoho dokladom sú stavby v centre mesta, z ktorých najznámejšia je určite Šikmá veža na Campo dei Miracoli (námestí Zázrakov), Arezzo, patriaci k najbohatším toskánskym mestám, Sienu s námestím Piazza del Campo v tvare lastúry, radiacej sa k najkrajším renesančným námestím v Európe, Pistoia, Volterra, Montecatini a nespočetné množstvo ďalších. U toskánskych miest platí, že každé znamená zároveň svetový pojem. Toskánsko je oživené históriou a zároveň reklama na krásu a harmóniu, ktorá je tu však všadeprítomnou realitou každého všedného dňa.

V staroveku bolo územie dnešného Toskánska osídlené umelecky založenými Etruskami (latinsky Tusci), ktorí vytvorili vyspelú civilizáciu, a nazývalo sa Etruria. Etrúrie však nebol zjednotený štát, ale iba konfederácia miest. Vrchol moci dosiahla v 6. storočí p.n.l., kedy ovládala veľkú časť severnej a strednej časti Talianska (vrátane Ríma) a tiež Kampánii s centrom Neapolis. Súperili s Grékmi a Kartágincami, nakoniec boli ovládnutí Rímom, ktorý sami založili, po vpádoch Keltov v 5. - 6. storočí p.n.l.

Následne sa toto územie dostalo pod vládu ostrogótskej, Byzantskej a Longobardskej ríši. Za ich vlády sa Toskánsko rozpadlo na niekoľko vojvodstiev a domén. Po páde langobardského kráľovstva v roku 774 tu Karol Veľký vytvoril markgrófstva Toskana s centrom v Lucce, ktorá bola súčasťou Talianskeho kráľovstva.

V rokoch 1027-31 pričlenil Toskánsko ku svojim územím najmocnejší muž vtedajšieho Talianska, markgróf Bonifác II. Taliansky, gróf z Modeny, Reggia, Mantovy a Ferrary, z rodu grófov z Canossa. Po smrti markogrófky Matildy v roku 1115 si nárokoval územie Cirkevný štát, čo viedlo k súpereniu priaznivcov cisára a pápeža. Avšak počas 12. storočia dosiahli nezávislosti veľké mestské obce (Florencia, Lucca, Arezzo, Pisa, Siena, Pistoia i.) A celé územie si rozdelili.

Postupne získala najväčšiu moc Florencia, v ktorej vládol rod Medici, ktorý počas 14. a 15. storočia opanoval väčšinu územia Toskánska. Mestská republika sa za vlády rodu Mediciovcov premenila na toskánske vojvodstvo (1531), ktoré sa neskôr stalo veľkovojvodstvom (1569). V dobách republiky a predovšetkým za Mediciovcov došlo k veľkému kultúrnemu rozkvetu mesta. V 15. storočí sa Florencia stala kolískou renesancie a významným kultúrnym centrom severnej časti Talianska. Medicejci vládli v toskánskom veľkovojvodstve až do vymretia rodu po meči roka 1737.

Roku 1865 sa Florencia stala hlavným mestom Talianska (a toskánsky dialekt sa stal spisovnou formou taliančiny, jazyka novovzniknutého Talianskeho kráľovstva), avšak roku 1871 bola metropola presunutá do Ríma.

Na konci II. svetovej vojny roku 1944 ustupujúce nemecká vojská zničili všetky florentské mosty s výnimkou Ponte Vecchio. V roku 1966 Florenciu postihli ničivé záplavy. Od roku 1982 je historické centrum Florencia zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Pláže na pobreží Ligurského a Tyrhénskeho mora (hranicou oboch morí je prístav Piombino, odkiaľ odplávajú trajekty na ostrov Elba) v regióneToskánsko sú veľmi mnohotvárne. Obecne je však možné konštatovať, že Toskánsko je bohaté na nádherné pláže, po celej dĺžke jeho pobrežia sú prevažne piesočnatého charakteru. Ich veľkou výhodou je mierny sklon do mora, čo činí túto oblasť vhodnú i pre rodiny s deťmi a neplavcov, absentujú tu akékoľvek riziká. Strediská disponujú platenými plážami, ktoré poskytujú celú radu služieb, a i voľnými plážami, bezplatnými, bez akéhokoľvek servisu. Milovníci skalnatého pobrežia budú najspokojnejší na členitom poloostrove Monte Argentario. Celkom 18 pláží na pevninskom pobreží Toskánska bolo ocenených Modrou vlajkou, čo je druhý najvyšší počet z talianskych regiónov. Sú to Carrara, Massa, Forte dei Marmi, Camaiore, Viareggio, Pietrasanta, Pisa, Livorno, Rosignano Marittimo, Cecina, Bibbona, Castagneto Carducci, San Vincenzo, Piombino, Follonica, Castiglione della Pescaia a Grosseto.

Pre tých, ktorí si chcú zobrať na dovolenku svojho štvornohého maznáčika, je Toskánsko ideálnou destináciou. Nájdete tu celkom

52 pláží prístupných psom. Najznámejšie "dog friendly beaches" sú v strediskách Marina di Bibbona a Cecina.